Bôľ Hôr
svoj pohľad obraciam k nebu ticho sa zvoľna odvracia jesenný pokojný vietor sa premenil v začiatok búrky ústupom tieňov do tmy a s príchodom chladu môj dych postupne slabne šeď duše ševelí v prachu sivé osamelé lúky, vetrom zmetené pohltené zmarom, od smútku studené žiara lesnej aury, pomaly hasne táto noc pochová poslednú nádej
Submitted by Nargaroth — Jun 18, 2026
severný vietor započal ráno pod hmlou ukrytý rodný môj kraj v útrobách hôr počuť plač stromov šípia že blíži sa koniec ich dní krv v žilách chvatne sa búri jak rieka čo krajinou rinie duša tápavá po horách blúdi vek slepoty nadalej plynie šum lístia stáročných dubov, pomaly nadriecť chcú svoj skon oschnutá tráva sa divo spína odkazom na večnosť nastal zlom
Submitted by Nargaroth — Jun 18, 2026
podstata života vyschla boj s časom skončil prehrou v závoji vesmírneho prachu pripravený na večný odchod čím chladnejšia noc, tým jasnejšie hviezdy chlad trhá mraky na kusy blúdiaci v kruhoch časovej tiesni posledné kroky s bôľom na duši ľady veľhôr strachu načali topenie tajomstvá existencie boli odhalené zrkadlením ubúdajúcej energie rozpúšťam sa vo hviezdnom tichu
Submitted by Nargaroth — Jun 18, 2026
púť po lúkach magickej jesene nechať sa vetrom viesť do neznáma farby krátkych dní v odraze vody v teplom objatí hmlistého svitu bez starostí kráčať v mladom daždi s rešpektotom naprieč mohutným kopcom ozveny kvapiek tvoria reč zeme vtáčí štebot prekryl plač drevín kým lúče nevyblednú a svet nezamrzne, kým lesná zver nevysmädne, kým slnko nezhasne kým stromy nepohnijú do poslednej jedle, kým vtáčstvo bude lietať a ryby plávať v jazerách kým v zemi bude vlaha a nevyschne do kvapky kým farby nevytíchnu a mračná prejdú do diaľky kým sa hory budú tiahnuť nad oblaky k nebesám ten malý plameň úfnosti ja dohorieť nikdy nenechám videl som vo sne bledomodrý plameň zviazaný vekmi zväzkami osudov dlhá je cesta na samotný koniec veční väzni nekonečných pokusov
Submitted by Nargaroth — Jun 18, 2026
v nehybnej tme a v kompletnom tichu započal zrod novej esencie krehkou substanciou začala žiariť gradáciou svetla a postupným šumením ako dych nočného vetra ja slýcham jemné praskanie mladých lesov prekvitanie severských obrazov korún zo žíl už horkosť pomaly vyteká plamene listov pokrývajú mladé stromy šeď sa mení v pestrosť mladého veku hniloba starých stromov dala nádej novým počiatok silnejších severských hôr duch prírody sa znova prebúdza rieky zurčia prirodzenou čistotou obnova rovnováhy nadobro zdarná na zemi započal vek rýdzeho pokoja
Submitted by Nargaroth — Jun 18, 2026